škrečok sírsky

Chov::Škrečky Sýrske sú samotárske zvieratá takže ich nikdy  nechovajte spolu!!!!

 

Kúpa:Už pri kúpe škrečka dávajte veľký pozor na to ako daný škrečok vyzerá .Treba si všimnúť či ma krásnu lesklú súvislú srsť(žiadne vypĺznuté miesta),lesklé oči(aby s nich netieklo).A všimnúť si už v obchode ako sa správa, ako chodí a pod. Niekedy je lepšie kúpiť od nejakého chovateľa,lebo viete ,že je zdravý,povie vám
presne
aký je starý a
je to
lacnejšie.

 

Voda:Ja osobne im dávam vodu z vodovodu,no počula som že im niekto dáva aj jablko tak je to podľa vás.

 

Samica:Samica je agresívnejšia než samec pretože vo voľnej prírode sa starajú sami o mladé  a sú odhodlané ich strážiť aj za cenu svojho života.Majú väčší pud sebazáchovy. Samičky aj viac páchnu a to kvôli tomu ,aby prilákali samcov svojou vôňou k páreniu a takto si značkujú svoje okolie(s ich pohlavných otvorov vychádza tekutina ,ktorá silno páchne).

 

Samec:Samec je menej agresívnejší než samica .S neho si vychováte myslím lepšieho maznáčika no i u samíc sú výnimky. Samce sú viacej prítulnejšie.

 

Čo môže:sucháre,starý rožok ,starý suchý chlieb,hrach,bôb

 

Zelenina::paradajky,paprika,mrkva,kaleráb,kel,len biela kapusta(len škrečky staršie ako
mesiac),čínska kapusta,hrášok,cukety,kukurica,zemiak,kaleráb,tekvica

 

Živá potrava:múčne červy"čo sú larvy chrobáka múčiara obyčajného,lúčne koníky,pakobylky.

 

Iba občas:,nízko tučný jogurt a tvaroh,rezance uvarené bez soli,zemiak uvarený bez soli,uvarené mäso kuracie alebo bravčové bez soli,vajce uvarené na tvrdo

 

Čistenie:čistiť treba tak často ako to uznáte za vhodné.

Čisté piliny vydržia asi 5 dní aj týždeň.

Škrečky chodia cikať do jedného rohu,ale trus nechávajú po celom akváriu.Ak dlhšie nečistíte začne značne páchnuť.

 

Kúpanie:V púšti nenájdu také veľké množstvo vody takže sa nekúpu.Nevravím však,že sa to nedá no mladým a začínajúcim chovateľom to neodporúčam pretože by to mohlo skončiť zle.Iba ak je fakt špinavý a nedá sa to umyť bez vody.Tieto škrečky ako aj iné hlodavce vedia bez problémov plávať.Väčšina chovateľov ma odsudzuje za to,že spomínam kúpanie,ale je to na každom kto čo spraví.

(Džungarského a Campbelovho škrečka,Roborovského škrečka,čínskeho nikdy nekúpať )

 

Párenie a odchov mláďat:Ak už máte samca aj samicu a chcete odchovať mladé tak postupujte takto.

Dávajte ich každý deň spolu a sami uvidíte či má samica záujem o párenie.
Zistíte to aj tak že samica výrazne páchne a vtedy by mala byť pripravená na párenie.
Vhodný čas na párenie sa pre samicu opakuje približne každých 6 dní. Preto je dôležité vystihnúť ten správny čas. U samcov je to v podstate jedno. Párenie môže prebiehať agresívne, ale je to normálne. Ak by ste, ale mali naozaj pocit, že to prerástlo do bitky, škrečkov oddeľte a skúste to inokedy.

Ak sa spária úspešne tak za 15 až 20 dní od párenia samička porodí približne 5 až 10 mláďat. Gravidnú samičku kŕmte ako obyčajne, ale jej jedálny lístok doplňte o veľa živočíšnych bielkovín (mäso, vajíčka, hmyz).

Po spárení samčeka oddeľte od samičky a poskytnite jej dostatok materiálu (servítky-nepoužívajte voňavé, látka, piliny, toaletný papier...), aby si mohla spraviť miesto kde si založí hniezdo.

Pôrod môže prebiehať aj niekoľko hodín. Mláďatá vychádzajú z tela matky hlavičkou napred. Samička hneď prekusne pupočnú šnúru, ale inak nechá všetko na nich. Placenta vychádza neskôr. Každé novorodeniatko samička dosucha olíže. Nebráňte jej v tom, mláďatká by neprežili. Hneď po narodení mláďatá začnú sať mlieko. Sú dlhé asi 1cm, sú ružovej farby, bez srsti, slepé a hluché. V žiadnom prípade ich neberte do rúk! Za 6 dní už budú mať srsť a na 10 deň už začínajú jesť tuhú stravu. Bohužiaľ nie všetky mladé sa ale 10 dňa života dožijú. Ak samička porodí príliš veľa mláďat, môže sa stať, že niektorému sa neujde mlieko a zomrie. Na 12 deň mladé už začínajú vychádzať z hniezda. Na 15 deň sa im rozlepia oči a na 25 deň sú schopné prežiť samostatne. Na 30 až 35 deň sú plne pripravené na odlúčenie od matky.

Ak ste sa dostali až sem, gratulujem vám, vychovali ste mladých škrečkov.

 

Staroba:Toto nie je choroba a nedá sa jej predísť ničím no dá sa oddialiť dobrou starostlivosťou. No aj tak sa na škrečkoch starších ako 2.5 roka začína prejavovať starnutie a to tým, že spí viac, je menej a pohybuje sa pomalšie. Nechajte ho teda v pokoji a nevyberajte ho tak často ako obyčajne. Tiež od neho nemôžete čakať že bude stvárať také neplechy ako keď bol malý. V žiadnej tabuľke však nenájdete ako dlho sa dožije práve váš škrečok, zodpovedajú za to jeho "gény" a vaša starostlivosť.

 

Kožné ochorenia:Ak má váš škrečok na tele miesta bez srsti, počkajte či mu srsť nasoäť dorastie. Ak nie, je možné že má kožnú chorobu, ktorá môže byť spôsobená nedostatkom vitamínov v strave alebo častým kŕmením rovnakou stravou. Snažte sa škrečkov jedálny lístok spestriť čerstvým ovocím zeleninou, a vynechajte orechy a slnečnicu, ktorá síce škrečkom veľmi chutí, ale nie je pre nich zdravá, pretože obsahuje veľa tuku.

Samec alebo Samica

Mnoho začínajúcich chovateľov s hlodavcami má problém ako rozoznať pohlavie u škrečkov.
Niekedy vám dokonca nevedia poradiť ani len v obchode kde škrečka kupujete.
Preto som sa rozhodol, že vám napíšem jednoduchý postup ako zistiť či vlastníte samičku alebo samca.
Takže na začiatok uchopte škrečka tak, aby ste videli na bruško. Samček je vždy na brušku a v oblasti pohlavných orgánov viac ochlpenejší ako samička, ktorá má miesto okolo genitálií takmer hladké bez srsti.
Pachové žľazy majú obe pohlavia a to po stranách tela ako maličké fliačky.

Samci:

Samičky:

 

 

 

Domček a výroba domčeku:Pri troške šikovnosti si sami vyrobíte vhodný domček pre svojho miláčika. Najlepšie sa hodia dosky s veľmi tvrdého dreva o hrúbke asi 1-1,5cm (dub, buk...). Neodporúčam používať mäkké drevo, ako je smrek a taktiež nepoužívajte preglejku alebo drevotriesku. Vhodné rozmery búdky sú asi 17x14x12 (dlžka-šírka-výška) centimetrov.

Dosky spájať klincami a nikdy nelepiť lepidlami. Nepoužívajte žiadne laky či farby. Škrečok by sa totiž mohol rozhodnúť, že si na nalakovanom porvchu nabrúsi svoje hlodáky a omylom by mohol zjesť farbu alebo lak! Ja vrchy domčekov robím vyklápacie, aby som mohol kontrolovať ich potravu a tiež, keď samica vrhne mladé. Búdka nemusí vyzerať ako z obchodu, ale váš škrečok sa v nej bude cítiť výborne.

Ako domček poslúži aj prázdny vydlabaný kokosový orech. Ten je vhodný skôr pre menšie druhy škrečkov. Takýto domček máte vyrobený asi za polhodinku.

Prajem veľa úspechov 

 

 

 

Pár obrázkov škrečkov:

 

Zaobchádzanie:

Ako si vášho škrečka donesiete domov a dáte ho do klietky, nemyslite si že vám bude hneď po pár minútach behať po rukách. Keďže bude zrejme vyplašený z cesty, mali by ste mu dať čas aby si zvykol najskôr na svoj nový domov a potom na vás. Je dobre ak mu z predajne zoberiete trochu jeho pilín a v jeho novej klietke mu ich nasypali do domčeka. Ak ich máte viac, môžete mu ich porozsýpať aj po nových pilinách.

Po uplynutí jedného až dvoch týždňov by vám mal dôverovať a môžete začať s "navykacím programom". Škrečka najľahšie navyknete na vašu ruku pomocou maškrtiek ako sú piškóty, orechy ale aj ďatelina. Keďže väčšina škrečkov si bude chcieť maškrtku zobrať a odniesť do bezpečia, musíte ju dosť silno držať palcom a ukazovákom, aby vám ju nevytrhol. Takto si najlepšie zvykne že mu od človeka nič nehrozí. Takto ho "kŕmte" maškrtkami (samozrejme okrem dennej potravy) aspoň päť dní. Až potom sa ho snažte opatrne chytiť. Ja osobne však naučím škrečka aby mi sám vyliezol do ruky. Tak viem, že je zvedavý, chce sa poobzerať po novom prostredí. Vyhnem sa tým jeho zbytočnému vystrašeniu. Nie však všetky škrečky si takto navyknú chodiť von. Niektoré treba z klietky vybrať. Pri chytaní škrečka je treba dávať veľký pozor aby ste mu neublížili a nenaľakali ho. Je viacero spôsobov ako ho chytiť:

Škrečky všeobecne:

Škrečky sú nočné zvieratá. Vo voľnej prírode sa pri dennom svetle zahrabávajú pod zem, aby neboli chytené dravcami. Ich stravu tvorí množstvo potravín, vrátane sušených potravín, bobúl, orechov, čerstvého ovocie a zeleniny. Vo voľnej prírode jedia pšenicu, orechy, malé kúsky ovocia a zeleniny, ktoré nájdu ležať na zemi, a občas jedia malý hmyz, ako sú malé ovocné mušky, cvrčky alebo červy. Majú pretiahnuté kožené sáčky na oboch stranách hlavy, ktoré siahajú až po ramená. Plnia si ich stravou, ktorú si odložia do svojej nory a zjedia ju neskôr.

Hoci škrečok zlatý (Mesocricetus auratus) bol prvýkrát vedecky opísaný v roku 1839, až v roku 1930 sa výskumníkom podarilo skrotiť a chovať škrečky. Všetky sýrske škrečky sú potomkami samičky, ktorú prvý našiel a zachytil v Sýrii zoológ Israel Aharoni.

Správanie škrečkov sa môže líšiť v závislosti na ich životnom prostredí, genetike, a interakcii s ľuďmi. Pretože sa ľahko chovajú v zajatí, sú často využívané ako laboratórne zvieratá v ekonomicky rozvinutých krajinách.

Pravlasťou malých škrečkov, ktoré patria medzi najobľúbenejšie domáce zvieratá, sú púštne a stepné oblasti od Strednej Európy až po Áziu. U nás žije vo voľnej prírode iba škrečok poľný, Cricetus cricetus. Ten je vo voľnej prírode, žiaľ, čoraz vzácnejší. Roľníci ho stále považujú za škodcu, do značnej miery oprávnene. Taký malý škrečok si dokáže nazhromaždiť veľké zásoby obilia - až šesťdesiatnásobok svojej váhy. Keď však pomyslíme na škrečka, väčšinou sa nám vybaví škrečok zlatý, pochádzajúci zo Sýrie. Toto nápadne zafarbené zviera má krátku srsť na chrbte zlatohnedú, bruško má biele a uši tmavej farby.

V svojom prirodzenom prostredí sa samičky a samčeky škrečkov stretávajú iba v čase párenia. Potom sa ich cesty opäť rozdelia. Škrečky teda možno nazvať samotármi. V skromnej púštnej alebo stepnej vegetácíí potrebuje škrečok, aby sa uživil, pomerne veľkú oblasť pôsobnosti, ktorú zúrivo bráni proti votrelvom.

Pre človeka je na orientáciu v okolí najdôležitejší zrak. Nasleduje sluch, až nakoniec čuch. U škrečkov je toto poradie opačné. Škrečok zisťuje to najdôležitejšie nosom a ušami. Dôležitejšie ako oči sú ešte jeho fúziky, takzvané hmatové